Prázdny
0,00 €
 
-29 %
Filozofia osvietenstva, romantizmu a idealizmu

Filozofia osvietenstva, romantizmu a idealizmu

Autor:
|
Vydavateľstvo:
Dátum vydania: 2007
Autor knihy po predchádzajúcich knihách pojednávajúcich o dejinách myslenia (Ranokresťanská filozofia, Scholastická ilozofia a Renesancia a barok) prichádza s dejinami doby, keď ľudský rozum bol postavený na piedestál božstva, keď sa po prvýkrát v dejinách Európy tvorí filozofické hnutie s politickým významom, s dejinami ...
Bežná cena knihy: 9,46 €
Naša cena knihy: 6,72 €
Ušetríte: 29 %
Dostupnosť: Posledný kus na externom sklade
Detaily o knihe
Počet strán: 302
Väzba: Brožovaná
Rozmer: 150x210 mm
Jazyk: SK Slovenský Jazyk
EAN: 9788080941260
Rok vydania: 2007
Žáner: ine
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili aj...
Svátek
Lukáš Csicsely
9,87 €
Čekárna
autor neuvedený
6,32 €
AFRO MEDUSA  PASILDA / RED
MUSIC ON VINYL
28,19 €
Patagonia
Dušan Mitana
10,00 €
Byl jednou jeden ...
Josef Brukner; Helena Zmatlíková
0,00 €
O knihe
Autor knihy po predchádzajúcich knihách pojednávajúcich o dejinách myslenia (Ranokresťanská filozofia, Scholastická ilozofia a Renesancia a barok) prichádza s dejinami doby, keď ľudský rozum bol postavený na piedestál božstva, keď sa po prvýkrát v dejinách Európy tvorí filozofické hnutie s politickým významom, s dejinami osvietenstva, romantizmu a nemeckého idealizmu. Osvietenstvo vo Francúzsku vyvrcholilo vo Francúzskej revolúcii. V Nemecku sa formovalo na univerzitách a vyvrcholilo v nemeckom romantizme a idealizme. Nemalú úlohu v tomto procese zohrali aj intelektuáli židovského etnika, ktorí žili, študovali a pracovali na nemeckých univerzitách. Židovské osvietenstvo zohralo veľmi dôležitú úlohu v strednej, a hlavne vo východnej Európe. Osvietenská filozofia sa stala známou tým, že politickí myslitelia osvitenstva slúžili ako poradcovia na kráľovských a cisárskych dvoroch. Patril sem cisársky dvor Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II., Juraja III., Gustáva III., Fridricha VI.a Ľudovíta XIV., Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Králi korešpondovali s filozofmi, vyhľadávali ich spoločnosť a uchádzali sa o ich radu.