Sledoval som Dubčeka

Na takéto svedectvo sme čakali celých 23 rokov! -Nenápadní- eštebáci na chodníku pred Dubčekovou vilou. -Nenápadní- eštebáci na ostrovčeku električky. -Nenápadní- eštebáci všade, kam sa Dubček pozrel. Hodinu po hodine, deň po dni - celé dve desaťročia. Stohy popísaných hlásení: S kým sa stretol? Koho cestou do práce pozdravil? Akým smerom sa obzrel? Obludná nezmyselnosť sa pred nami otvára cez všedné, šedivé, zdanlivo banálne obrazy. Vystupuje z tieňa zabudnutia, dostáva sa nám pod kožu. Ale čo je najdôležitejšie: vďaka autorovej úprimne otvorenej a dôkladnej výpovedi budeme o systéme fungovania komunistickej ŠtB vedieť viac. Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných veľa. Spomienky mnohých z tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života, tiež poznáme. Toto je však prvý otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB zvnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekedy aj vďaka čaru nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť -z druhej strany barikády-. Na autora môžeme mať rôzne názory. Môžeme ním pohŕdať, alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko popísať a v samotnom závere sa ospravedlniť. Kto niečo také dokázal? Kto z nich?