Muži, ktorý nenávidia ženy Dievča, ktoré sa hralo s ohňom Vzdušný zámok, ktorý vybuchol Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti Muž, ktorý hľadal svoj tieň

Muži, ktorý nenávidia ženy Novinár MIKAEL BLOMKVIST je odsúdený za ohováranie významného švédskeho podnikateľa a snaží sa uniknúť pozornosti médií hlavného mesta. Priemyselný magnát HENRIK VANGER, žijúci v severnom Švédsku, ho poverí úlohou napísať kroniku svojej rodiny, ktorou v skutočnosti sleduje jediný cieľ: objasniť záhadné zmiznutie svojej netere Harriet v lete 1966. Blomkvist pri písaní kroniky, aj s pomocou geniálnej hackerky LISBETH SALANDEROVEJ, čoraz hlbšie preniká do záhad rodiny a odhaľuje pravdu o mužoch, ktorí nenávidia ženy. Prvý diel trilógie Millennium Muži, ktorí nenávidia ženy získal hneď po svojom vydaní cenu za najlepší severský kriminálny román roka a v deväťmiliónovom Švédsku sa ho dosiaľ predalo viac než 850 000 výtlačkov. Kniha bola krátko po vydaní preložená do tridsiatich jazykov. Dievča, ktoré sa hralo s ohňom V druhej časti trilógie Millennium sa do centra diania dostáva LISBETH SALANDEROVÁ. Obvinia ju z trojitej vraždy a stáva sa súčasťou kolotoča, ktorý siaha hlboko do jej temnej minulosti. LISBETH SALANDEROVÁ sa po dlhých mesiacoch strávených na cestách vracia do Švédska. Vďaka peniazom finančníka WENNERSTRÖMA si nemusí robiť starosti o prežitie, no prichádza do mesta, kde nemá ani priateľov, ani rodinu. MIKAEL BLOMKVIST sa snaží odhaliť vraha svojich priateľov a LISBETH SALANDEROVÁ sa dostáva do situácie, keď sa rozhodne potrestať všetkých tých, ktorí si to zaslúžia. A tak sa ich cesty opäť stretávajú... Prvá kniha jeho série Millennium Muži, ktorí nenávidia ženy, získala cenu za najlepší severský kriminálny román. V slovenskom preklade vyšla v roku 2008. Jej pokračovanie, ktoré držíte v rukách, bolo o rok neskôr takisto vymenované za švédsky kriminálny román roka. Vzdušný zámok, ktorý vybuchol Vzdušný zámok, ktorý vybuchol je záverečnou časťou najslávnejšej trilógie modernej švédskej literatúry. Trilógia Millennium púta pozornosť čitateľa od prvej strany a nesklame ho ani tretí diel. Kým prvú knihu (Muži, ktorí nenávidia ženy) možno čítať samostatne, tretia je priamym pokračovaním druhej časti (Dievča, ktoré sa hralo s ohňom). Hlavnú hrdinku LISBETH SALANDEROVÚ po vyrovnávaní účtov dcéry s otcom, bývalým ruským agentom ALEXANDROM ZALAČENKOM, privážajú do nemocnice s guľkou v hlave. Záchranou jej života sa však začína boj, v ktorom ide o všetko. Jej súperom je tajná organizácia švédskej bezpečnostnej služby. Novinár MIKAEL BLOMKVIST, ktorý LISBETH SALANDEROVÚ našiel postrelenú na statku v Gosseberge a zachránil ju, začína písať knihu. Konečné zúčtovanie s ľuďmi, ktorí LISBETH ohrozovali po celý život. Odhaľuje však, že korene zločinov siahajú oveľa hlbšie, ako čakal. Zrazu je v ohrození života aj on. Aj záverečná časť Larssonovej trilógie sa zaradila k najpredávanejším kriminálnym románom nielen v Škandinávii. Autor sa v nej nevzdáva snahy kritizovať všetky hnutia, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu a integritu. Kým v prvej časti stáli v popredí neofašistické hnutia a nenávisť k ženám, druhá sa venovala najmä obchodu so ženami a v tretej dominuje téma tajnej polície. Larssonova trilógia je dôstojným reprezentantom modernej škandinávskej literatúry v slovenskom preklade. Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti Časopis Millennium má nových vlastníkov. Zlé jazyky tvrdia, že éra Mikaela Blomkvista sa skončila, aj sám Blomkvist zvažuje zmenu zamestnania. Lisbeth Salanderová sa zdanlivo bezdôvodne zapojí do hackerského útoku. Berie na seba riziká, ktorým sa doteraz vyhýbala. Toto sa na ňu nepodobá. Špičkový odborník na výskum umelej inteligencie profesor Frans Balder zavolá uprostred noci Blomkvistovi, aby ho informoval, že disponuje šokujúcimi informáciami o amerických tajných službách. Prezradí mu, že bol v kontakte s mladou geniálnou hackerkou. Blomkvist tuší, o koho ide. V Blomkvistovi skrsne nádej na senzačné odhalenie, ktoré on aj časopis Millennium zúfalo potrebujú. Ako zvyčajne, Lisbeth Salanderová sleduje svoje vlastné ciele. Nadišiel čas, aby sa ich životné cesty opäť stretli. Román Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti z pera Davida Lagercrantza je štvrtým dielom fenomenálnej série Millennium Stiega Larssona, autora prvých troch častí (Muži, ktorí nenávidia ženy, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom, Vzdušný zámok, ktorý vybuchol). Zo švédskeho originálu Det som inte dödar oss (Norstedts, Štokholm 2015) preložil Jozef Zelizňák. Muž, ktorý hľadal svoj tieň V piatej časti série Millennium s názvom Muž, ktorý hľadal svoj tieň ponúka David Lagercrantz čitateľom napínavý príbeh o zneužívaní štátnej moci, o problematike rodinnej cti, mafiánskej brutalite, ale aj o tieňoch minulosti, ktorých sa Lisbeth Salanderová nedokáže dodnes zbaviť. Lisbeth si odpykáva krátky trest v ženskej väznici Flodberga a za každú cenu sa snaží vyhýbať konfliktom s ostatnými väzenkyňami. Netrvá však dlho a Benito, neformálna vodkyňa medzi ženami, ju brutálne napadne. Zastala sa totiž mladej Bangladéšanky, ktorú Benito dlhodobo šikanuje vo vedľajšej cele. Vo väznici Lisbeth zakrátko navštívi jej starnúci poručník Holger Palmgren. Tvrdí, že sa mu podarilo získať dokumenty, ktoré vrhajú nové svetlo na obdobie, keď ju ako dieťa zneužívali. Lisbeth požiada svojho známeho, priateľa a novinára Mikaela Blomkvista, aby jej pomohol s pátraním po dávno zabudnutej pravde. Stopa ich privedie k Leovi Mannheimerovi, spoluvlastníkovi fondu Alfreda Ögrena, s ktorým má Lisbeth spoločného viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Zo švédskeho originálu preložil Jozef Zelizňák.