Prázdny
0,00 €
 
-16 %
Súbjektívne histórie. Seba-historizácia ako umelecká prax v stredovýchodnej Európe

Súbjektívne histórie. Seba-historizácia ako umelecká prax v stredovýchodnej Európe

Autor:
|
Vydavateľstvo:
Dátum vydania: 2020
Publikácia je venovaná umeleckým metódam seba-historizácie, archivácie a utvárania alternatívnych inštitucionálnych rámcov v kontexte mocenských a ideologických štruktúr ovládajúcich sféru umenia v období komunistických režimov stredo-východnej Európy a následne v období ich transformácie. Jednotlivé eseje ...
Bežná cena knihy: 16,00 €
Naša cena knihy: 13,44 €
Ušetríte: 16 %
Zasielame: Skladom
Detaily o knihe
Počet strán: 320
Väzba: Brožovaná
Rozmer: 164x234 mm
Hmotnosť: 520 g
Jazyk: SK-EN Slovenský-Anglický
EAN: 9788022418348
Rok vydania: 2020
Žáner: História
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili aj...
V ženských šatách
Zoltán Lesi
10,00 €
My Family and Other Animals
Durrell Gerald
16,44 €
Náhradní princ
Lanczová Lenka
0,00 €
Můj nejlepší kámoš
Novotný David Jan
7,00 €
Power Up Level 4 Pupil´s Book
Nixon Caroline
28,88 €
Tabulky pro 1.-5. tř. ZŠ
Iva Dostálová
5,49 €
O knihe
Publikácia je venovaná umeleckým metódam seba-historizácie, archivácie a utvárania alternatívnych inštitucionálnych rámcov v kontexte mocenských a ideologických štruktúr ovládajúcich sféru umenia v období komunistických režimov stredo-východnej Európy a následne v období ich transformácie. Jednotlivé eseje, ktorých autormi sú Edit András, Ivana Bago, Hana Buddeus, Branislav Dimitrijević, Daniel Grúň, Mira Keratová, Emese Kürti, Alina Serban, Darko Šimičić, Jana Písaříková v podobe prípadových štúdií približujú neo-avantgardné, post-avantgardné a súčasné umelecké projekty z Poľska, Maďarska, bývalej Juhoslávie, Rumunska, Česka a Slovenska. Spoločným menovateľom týchto umeleckých projektov je ich rozvíjanie v dlhodobých časových horizontoch, v mnohých prípadoch sa jedná o celoživotnú aktivitu. Vyrovnávajúc sa s danými podmienkami umeleckej prevádzky v jednotlivých krajinách, umelci ako Peter Bartoš, Goran Đorđević, Györgi Galántai, Tomislav Gotovac, Zofia Kulik, Ana Lupa?, Milica Tomić, Petr Štembera, Jiří Valoch a ďalší, vyvinuli prepojenie umeleckej tvorby s prácou v komunitách, so zbieraním, triedením a distribúciou ťažko dostupných alebo inak cenzurovaných vedomostí a informácií, čím vytvorili paralelné inštitucionálne siete a založili aktívne archívy, ktoré sú dnes inšpiráciou nielen pre galérie a múzeá, ale aj pre súčasných umelcov, teoretikov a organizátorov umeleckého diania.