Zo zákulisia prvej tankovej pretoriánskej

Autor publikácie ,,Zo zákulisia prvej tankovej pretoriánskej“ plukovník v.v. PhDr. Peter Švrlo, PhD., čitateľovi ponúka pozoruhodný dobový pohľad na menej známe skutočnosti zo života tankového zväzku, ktorý bol po celý čas svojej existencie avantgardou Československej ľudovej armády. Svoje spomienky z obdobia rokov 1981 až 1986, keď u divízie pôsobil na pozícií Náčelník politického oddelenia – Zástupca veliteľa osobitým spôsobom konfrontuje s faktografickou ,,trilógiou“ o 1. Tankovej divízií ( VÚ 3858 Slaný) autora Vladimíra Kubánka, do ktorej sám nemalou čiastkou prispel. Ako sám na jednom mieste konštatuje, metódou spracovania publikácie je konfrontácia osobných spomienok, prezentovaných s určitým nadhľadom s publikovanými faktami. A k tomu dodáva, že vzhľadom na časový odstup a na to, že v danej dobe si neviedol denník, pripúšťa aj možnosť určitého subjektivizmu. Nech mu čitateľ odpustí. Veď ak o na viacerých miestach poukázal bez drobných nepresností sa nezaobišla ani Kubánkova ,,faktografická trilógia“ ... Obdobie, ktoré s určitým nadhľadom autor publikácie monitoruje je pozoruhodné z viacerých uhlov pohľadu, z ktorých si osobitú pozornosť určite zasluhujú najmä tieto: Po prvé, v posledných desaťročiach uplynulého 20. Storočia kulminovala ,,Studená vojna“, v ktorej krajiny integrované vo vojensko – politickom zoskupení Varšavská zmluva, napriek vynakladanému úsiliu a prostriedkom začali ťahať za kratší koniec. Po druhé, monitorované obdobie a najmä roky 1980 až 1988 je obdobím, v ktorom ,,prvá tanková“ prechádzala rozsiahlym kvantitatívnym aj kvalitatívnym technologickým, organizačným aj personálnym programom. Do výzbroje divízie sa zavádzali na svoju dobu špičkové zbraňové systémy –Tanky T – 72 M, bojové vozidlá BVP – 2, delostrelecké a raketové prostriedky, vrátane taktických vojskových raketových systémov TOČKA a protilietadlových raketových systémov OSA. Modernizovali sa aj prvky pozemného taktického prieskumu a velenia. Takpovediac ,,inovovala sa aj personálna oblasť“. Napríklad vekový priemer vo velení divízie nedo –sahoval ani 35 rokov a na úrovni plukov, práporov a rôt bol ešte podstatne nižší. Napriek nesporným prešľapom si úctyhodný obdiv zasluhujú všetci tí mladí kapitáni, nadporučíci, poručíci a ďalší, vrátane príslušníkov vtedajšieho zboru práporčíkov, ktorí tvorili skelet veliteľského zboru divízie... Po tretie, autor okrem vojensko odborných a technických aspektov útvarov divízie prináša aj profil ich ,,top manažmentu“ –funkcionárov velenia divízie a veliteľov hlavných útvarov – vševojskových plukov a delostrelectva. Poukazuje aj na výzvy, ktorými museli čeliť nielen v každodennom živote, ale aj v ,,ročnom výcvikovom cykle“. Súčasne našiel guráž a nezmieňuje sa len o pozitívach, ale aj slabých stránkach a taktiež o ,,nočnej more“ divízie s poukazom na to z čoho pochádzala ... Po štvrté, zdá sa, že je to po prvý raz, čo sa na ,,svetlo sveta“ dostáva aj oblasť dlho kontroverzne vnímaná, oblasť politickej práce. ,,Hodil tak do tváre topánku“ všetkým tým, ktorí sa neraz ,, z vrtichvostov politrukov zrazu stali politrukobijci“... Na záver si autor sám sebe ale aj čitateľom kladie otázku, či celá tá námaha, úsilie a obetavosť stála za to a či nebola zbytočná, keď pri finálnom zúčtovaní vyšla nazmar. Na túto, takpovediac filozofickú otázku aj odpovedá. Nie! Naša generácia a naši predchodcovia si so cťou plnili svoje poslanie a prispeli k tomu, že v Európe plných štyridsať rokov panoval mier. Mier založený na pilieroch rovnováhy síl a vzájomného odstrašovania, ale stav bez tisícov mŕtvych Európanov, Afričanov, Arabov, Afgáncov a ďaľších ... Ponúkaná publikácia oslovuje predovšetkým príslušníkov ,,prvej tankovej prétorianskej“, ale pri určitom zovšeobecnení odráža aj reálie celej Československej ľudovej armády. Som presvedčený, že takto môže osloviť aj ich ...