Príbehy z hladného brucha

Kniha Príbehy z hladného brucha ukazuje deťom lásku k jedlu a k vareniu. Je o spoznávaní nových chutí a jedál a okrem dobrodružného príbehu obsahuje aj recepty, aby si deti mohli spolu s rodičmi doma vyskúšať jedlá, o ktorých Petrovi hudci tak napínavo rozprávali. Keď je Peter hladný, začnú sa mu zjavovať zvláštni tvorovia – hudci z jeho brucha. Hudci ako správni muzikanti precestovali takmer celý svet a na vlastné oči videli a na vlastné jazyky okúsili, že každý kút sveta má svoje tradičné jedlá a suroviny. Malí dobrodruhovia sa tak neraz presvedčili, že jedlo nám nielen plní bruchá, ale môže ľudí aj spájať a prinášať im smiech a lásku. Hudci Petrovi rozprávajú ako v treskúcej zime takmer umrzli v Japonsku, no zachránili ich tajné majstrovstvá v ramene. Nešťastnej neveste, ktorá chcela uzmieriť svoju rodinu s rodinou svojho nastávajúceho, pomohol Žolko, keď navrhol – Mám to! Keď chcete spojiť svoje rodiny, musíte spojiť svoje pirohy! – A tak prispel k vzniku slávnych gruzínskych khinkali. Žolkova nehoda v Kanade, pri ktorej skočil do suda s javorovým sirupom, odštartovala obľúbenosť francúzskeho toastu. A dokonca podarilo sa im zachrániť ľud Etiópie, ktorý sa už niekoľko nocí nevyspal, lebo ich slávny muzikant zložil pieseň o slnku a mesiac sa urazil a nevychádzal. Hudci nelenili a zložili pieseň o mesiaci, navyše pripravili aj obrovskú indžeru, ktorú vystrelili na oblohu – odvtedy sa už v Etiópii vždy strieda deň s nocou. Napokon pomohli aj Petrovi s jeho školským projektom, aby pripravil slovenské tradičné jedlo. Všetci boli prekvapení, že ním bola kaša. A aká dobrá bola! Keď už boli rezance ponaťahované a nakrájané na krásne rovnaké pásiky, vystúpili na pódium medzi ľudí. Začala sa súťaž o najlepší rezanec! Predbiehali sa vo viacerých kategóriách, napríklad v skoku do misky polievky či v tom, ktorý rezanec sa dokáže natiahnuť najviac bez toho, aby sa pretrhol. O niečom takom som jakživ nepočul, komentoval Peter trochu nedôverčivo. Ako by si aj mohol? Slávne ramenové hry sú nanajvýš tajné. O tom, že také hry existujú, sa síce v Japonsku šušká kde-tu, ale ľudia si napokon aj tak myslia, že je to len legenda.